Dúhová absurdnosť rovnosti (Ad: Rovné právo na manželstvo)

Autor: Jaroslav Hirman | 7.6.2011 o 15:35 | (upravené 7.6.2011 o 18:56) Karma článku: 6,74 | Prečítané:  557x

Citujem: „...Daniel Lipšic tak nedávno povedal, že manželstvá sú tu na vznik rodiny a reprodukciu spoločnosti. Ak by sme brali vážne jeho slová, potom by aj manželstvá neplodných, či starých a bezdetných stratili význam. A naopak, nič nebráni páru lesbičiek podstúpiť umelé oplodnenie a rodinu si založiť........Logika rovnosti pred zákonom je priamočiara. Štát si musí ctiť všetkých občanov rovnako, bez ohľadu na ich vierovyznanie, národnosť, pohlavie alebo sexuálnu orientáciu....“ (SME, 31.5.2011, z článku autorov p. Hardoša – doktorand na SEU v Budapešti a p. Roháča – výskumníka v Legatum institute v Londýne).

No, dajme trochu serióznej absurdnosti. Kde začať. Klišé presvedčovania o tom, že nemám žiadnu fóbiu preskočím tým, že nemám ani fábiu, vlastním octaviu, takže toto považujem za vybavené. Ak však páni mysleli vážne slová „..aj manželstvá neplodných, či starých a bezdetných stratili význam..“, tak ich naopak ja budem naozaj podzrievať zo skutkovej homofóbie. Prirovnávať homosexuálov a lesbičky k neplodným jedincom týmto spôsobom ma uráža, pretože nie som presvedčený o tom, že by boli chorí, že homosexualita je chorobou (neplodnosť totiž chorobou je). A ešte viac za to, že logiku rovnosti narúšajú vyzdvihnutím lesbičiek nad homosexuálov. Homosexuálov totižto môžme umelo oplodňovať od rána do večera, ale nepôjde to, že? Kde je potom rovnosť medzi lesbičkami a homosexuálmi, že?

Spoločnosť, spoločenstvo ľudí má schopnosť prežiť predovšetkým svojou prirodzenou reprodukciou. Alebo inak, ak nebudú deti, spoločnosť zostarne a vyhynie ako dinosauri. Je „pudom sebazáchovy“ spoločnosti, že prirodzenej schopnosti reprodukcie bude napomáhať v maximálnej možnej miere ako sa len dá a je prirodzené, že jedinci tejto spoločnosti sú ochotní prirodzene akceptovať potrebu prirodzenej pomoci chorým – neplodným – v naplnení tohto životného zmyslu pre jedinca, ale aj pre spoločnosť, aj zo systému solidárneho zdravotného poistenia, napr.. Jediným prirodzeným spôsobom reprodukcie spoločnosti je spojenie muža a ženy (akejkoľvek farby pleti, náboženského vyznania a pod.), spermie a vajíčka. Všetko ostatné sú umelé zásahy na riešenie predovšetkým patologických javov – chorôb, prípadne iných sociálnych javov prirodzenej povahy (slobodná matka, vdova...)

Polygamný spôsob života rodového, resp. rodinného spoločenstva, bol vytlačený monogamným usporiadaním základnej bunky spoločnosti – heterosexuálneho páru muža a ženy jednak vplyvom rozširujúceho sa kresťanstva a jednak vplyvom procesu tvorby národnoštátnych útvarov. Históriu neoklameme. Ak by sa tu usadili Turci, tak dnes neslávime Vianoce, ale ramadán. Takéto chápanie rodiny (ešte raz: ako základnej bunky spoločnosti) má svoje ekonomicko sociálne aspekty, ktoré sa odzrkadľujú v právnych predpisoch ktoréhokoľvek právneho odvetvia predovšetkým v západnej liberálnej demokracii, kam patríme aj my. To, že isté %to jedincov je naďalej latentne polygamných, prípadne homosexuálnych, je druhá vec.

Rovnosť v spoločnosti demokracie „nášho geografického typu“ sa prejavila rozmachom kresťanských ideí o rovnosti pred Bohom, a tak sa demokracia gréckeho typu pretransformovala do demokracie buržoázneho typu až po súčasné chápanie demokracie. Ak už autori a podobne názorovo zmýšľajúci obhajcovia manželstiev osôb rovnakého pohlavia argumentujú rovnosťou, tak potom riešme rovnosť naozaj v tomto duchu a všeobecne.

Ak teda rovnosť, tak potom rovnosť napr. bez ohľadu na vierovyznanie a národnosť. Potom mi príde rovnako logické právo, právo v zmysle rovnosti na slobodu náboženského vyznania, na aplikáciu všetkých rozmerov muslimského náboženstva, vrátane mnohoženstva. Nech pán Kolár môže konvertovať a bude mať legálny rodinný život, prihlási sa k muslimskej viere a je vybavené. Koľko mešít tu zrazu vyrastie, že? Ale poďme ďalej. Zrovnoprávnime inštitút manželstva ako taký v komplexnej rovnosti. A keď už potom rovnosť mnohoženstva, tak nediskriminujme na základe pohlavia a zrovnoprávnime aj mnohomužstvo. Koľko feministiek mi tlieska.

Dokonca sa domnievam, že v presadzovaní rovnosti by sme mali zájsť naozaj liberálne ďalej, a keď umožňujeme manželstvo starších osôb (v prísnej logike ohradzovania sa v úvodnej vete autorov voči manželstvám starších osôb bez detí), tak nediskriminujme na základe veku a umožnime uzavrieť manželstvo už aj deťom. Legislatívny problém je odstránený už dnešným inštitútom zákonného zástupcu, ktorý právne úkony za maloletého robí. Práva detí sú práva detí.

Potom ale nediskriminujme ani na základe pohlavia, a nech možnosť „mať dieťa“ má aj chlap ako slobodný otec. Liga otcov už mi píše e-mail možno. A potom už je len krok aj k právam homosexuálov mať deti.

Koľko možností ešte existuje na rovnosť?

Pri všetkých týchto načrtnutých aplikáciach všeobecnej absolútnej rovnosti by som len rád potom videl legislatívu v sociálnej oblasti, napríklad. Rodinné prídavky, príspevok pri narodení dieťaťa, škôlky, školy, materská dovolenka..pri mnohoženskom manželstve kto je matkou dieťaťa?...prečo len tá, ktorá porodí dieťa?...veď rovnosť..potom všetky budú „brať“ rodinné prídavky?...ďalej...matriky...rozvody ani nespomínam ako len náznak aj iných oblastí práva...pri rozluke homosexuálneho páru s adoptovaným dieťaťom kto je následne adoptívnou “matkou“? A keď "zrazu zistí", že je dominatný? Dnes otec v heterosexuálnom partnerstve je po rozvode „diskriminovaný“ pri právach na starostlivosť o deti. Toto riešme. Toto je podstatnejšie. Či?

Absurdnosti? Možno. Ťahanie do extrému? Možno. Homosexualita nie je choroba. Homosexualita je slobodným „rozhodnutím“ jedinca vykonávať sex inak a byť citovo naviazaný inak. Homosexualita však podľa mojej mienky nie je úplne prirodzeným javom. Ak prijmem axiomu, že homosexualita je prirodzeným javom v prírode a nie je ničím výnimočným, tak potom príjmime aj fakt, že v prírode je prirodzeným javom aj kanibalizmus. Ďalšia absurdnosť? Možno.

Aj rovnosť má však svoje hranice platnosti.

Veta: „..manželstvá sú tu na vznik rodiny a reprodukciu spoločnosti.“, je nielen že názorom, je objektívnym spoločenským faktom. A naplniť tento fakt môže prirodzeným spôsobom len manželstvo, resp. sexuálny život muža a ženy. Je potrebné skvalitniť systém takto chápaného rodinného života a nie vnášať iné prvky. Inou otázkou je registrované partnerstvo bez možnosti adopcie detí, to vidím reálne. Ale nie „zrovnoprávnenie“ tohto partnerstva s heterosexuálnym manželstvom, s prirodzenou rodinou ako základnou bunkou spoločnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?