Avšak takáto skutočnosť by následne politicky a ani matematicky v jednotlivostiach, teda v konkrétnych výboroch, nezodpovedala skutočnému matematickému a politickému pomeru v parlamente. Pripustiť úvahu, že by sa to dalo realizovať v niektorom (niektorých) menej podstatných výboroch by som hneď na začiatku zrušil úvahou, že ak je niektorý výbor menej podstatný (prípadne až nepodstatný), tak ho zrušme a neriešme.
Pán Hrabko v texte kladie dve otázky: „Kým Leško stavia na parlamentnú slušnosť, Procházka argumentuje parlamentnou aritmetikou, pričom odkazuje, že aritmetika má prevahu. Nemá - bolo by tak iba v prípade, ako aj samotný Procházka poznamenáva, „ak" má zloženie výborov odrážať pomery v pléne. Prvou otázkou na diskusiu teda je, či má, alebo nemá. A druhou, či naozaj musí mať parlament toľko výborov, koľko ich má - či ich nemá iba preto, aby bolo čo najviac poslancov uspokojených funkciami a sekretárkami."
Za súčasného stavu má Procházkova aritmetika prevahu. V zásade aj za akéhokoľvek stavu bude mať aritmetika prevahu, pretože aj keby došlo k ústavnému posilneniu pozície politickej menšiny, teda opozície (akejkoľvek v akomkoľvek zložení), čo by podľa mojej mienky bolo potrebné v súlade s napĺňaním obsahu princípov konštitucionalizmu (napr. s princípom pluralizmu), tak matematický pomer kreovania takto zadefinovaných výborov sa bude odrážať v nejakých aritmetických počtoch ako jediný relevantný faktický zdroj/spôsob ich kreovania. A tie budú mať reálnu číselnú prevahu nad akýmikoľvek argumentmi a politickými pomermi. Ústava SR v článku 73 ods. 1 totižto určuje aj základ parlamentných počtov, pretože číslo 150 sa stalo základom pre všetky výpočty ústavne významného množstva poslancov. Parlamentným mechanizmom zostavovania jednotlivých výborov a inštitútov sa vytvára priestor pre kontrolu koalície opozíciou, rovnako tak aj na prejednávanie rôznych názorov a ich presadenie sa. Žiaľ, už spomínaná absencia ústavného vymedzenia v zmysle jasnejšieho zadefinovania pozície, úlohy a fungovania parlamentnej menšiny v Ústave Slovenskej republiky spôsobuje politickú nekultúru a neslušnosť naprieč celému spektru slovenského parlamentarizmu samostatného Slovenska. A v tomto sa nedá nesúhlasiť s apelom na slušnosť prezentovanú pánom Leškom. V tomto ja aj nachádzam odpovede na otázky pána Hrabka. Potom nastanú iné otázky, na mieru slušnosti v politike, na mieru politickej kultúry a efektívne fungovanie parlamentu a ich výborov, keďže skúsenosti a hodnotenia kultúry a slušnosti Slovenskej politiky sú rôzne, len nie limitne sa blížiace k vyspelej politickej kultúre a slušnosti. Skôr k ich suterénom, pretože niekedy ani tie základy nedosahujú. Avšak je potrebné na to stále apelovať a nádejať sa. V tom je apel pána Leška úplne korektný a správny.
Pán Hrabko spomína vo svojom texte aj referendum. Ak je to ten istý pán Juraj Hrabko, ktorý moderuje diskusné relácie v Slovenskom rozhlase po 12.30h, a je to ten istý Juraj Hrabko, ktorý predmetnú reláciu moderoval aj 18.6.2010, a ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že „...na Slovensku sme mali neúspešné referendá okrem toho jedného zmanipulovaného...", tak v tom prípade má tento pán Hrabko zvláštny názor na referendum a radšej by toto slovo nemal používať. Alebo by mohol tento svoj výrok prezentovaný na pôde verejnoprávnej inštitúcie vysvetliť a zdôvodniť, prípadne ho komentovať ako vyjadrenie jeho názoru, na ktorý má bez pochyby právo, a nie ako tvrdenie.